História a pamiatky

HISTÓRIA

Obec Kšinná sa nachádza v južnej časti Strážovskej vrchoviny, v údolí potoka Radiša, v nadmorskej výške 350m.    

Súčasťou obce sú aj lazy – Rakovec, U Hajšov, Na novine a Stavanie, k Závade p Č.v. patria Šebeňov a Filov laz, ktoré vypálili nacisti. 

V archívnych dokumentoch sa Kšinná objavuje od roku 1352 pod názvom XYNNA. Obec patrila neskôr do majetku Uhrovského panstva, ale bola oveľa staršia, čo dosvedčujú vykopávky neolitického sídliska, ako i popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a hrobové nálezy z doby sťahovania národov. O jej starobylosti svedčí i existencia románskeho kostola z polovice 13. st., ktorý bol zasvätený patrónom lekárov sv. Kozmovi a Damiánovi. V stredoveku patrila začas aj beckovskému panstvu. V obci sa nachádza budova bývalej školy, pôvodne štátna ľudová, postavená v roku 1933. K pamiatkovo zaujímavým objektom patrí klasicistický evanjelický a.v. kostol z roku 1814.

V chotári obce bolo v roku 1555 42 usadlostí. Dopestovalo sa tu veľa ovocia, ktoré spracovávali v kamenných sušiarňach. Časť ovocia podľa záznamov z 19.stor. Spracovávali na liehoviny v 3 páleniciach. V súčasnostije na konci obce už iba jedna, ktorá patrí PD Uhrovec.

Obyvatelia sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, preto v obci boli 3mlyny. V roku 1930 tu žilo približne 1700obyvateľov, mnohí odchádzali na sezónne práce po slovenských , českých i rakúskych majeroch. Boli však aj takí, ktorí odišli za robotou do Francúzska a Ameriky. Každoročne odchádzalo za prácou okolo 500ľudí. Vzhľadom na konfiguráciu terénu a drsné klimatické podmienky tu bol život veľmi tvrdý.

Viacerí obyvatelia Kšinnej patrili k tým, ktorí sa v roku 1944 veľmi aktívne zapojili do najväčšieho národnooslobodzovacieho vystúpenia proti fašizmu v Európe – SNP. Na pamiatku desiatich padlých partizánov bol v strede obce postavený pamätník/1963/. V roku 1957 bolo založené JRD. Kšinná má 971.63 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorých je vyše 275ha pasienkov. Aj preto sa v lokalite Hrabovky zameriavali na chov dobytka a v Závade pod Čiernym vrchom sa dodnes chovajú ovce.

V časti Závada p.Č.v. je vybudovaný lyžiarsky vlek.

 

PAMIATKY

Kostolík sv. Kozmu a Damiána

Kostolík sv. Damiána a Kozmu súčasný stav

Románsky jednoloďový kostolík vznikol približne na konci 12.storočia na návrší nad obcou v areáli zaniknutého hradiska. Je to kostolík predĺženou polkruhovou apsidou, severnou sakristiou a drevenou vežičkou na západnej strane.

História: Kostolík stojí opustený na mieste pravekého hradiska z doby bronzovej, využívaného neskôr aj Slovanmi. Postaviť ho mohli niekedy na konci 12. storočia až v polovici 13. storočia benediktíni z opátstva v Ludaniciach pri Topoľčanoch, ktoré bolo taktiež zasvätené sv. Kozmovi a Damiánovi. Mohol slúžiť ako misijný kostolík. Ide o typickú románsku stavbu s obdĺžnikovou loďou dlhou 6,7 m a predĺženou apsidou s dĺžkou 5,5 m. Začiatkom 14. storočia bola zo severnej strany pristavaná sakristia.

V období gotiky bol interiér taktiež vyzdobený freskami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes v apside. Kostolík dostal aj nový oltár, ktorý slúžil až do 18. storočia. V období reformácie prešiel na čas do rúk evanjelikom. Okolo stien lode (s výnimkou východnej:) sa tiahla drevená tribúna pre veriacich, čo dosvedčuje kanonická vizitácia z roku 1729. V roku 1949 kostolík vyhorel po zásahu bleskom. Požiar zničil vnútorné vybavenie – lavice, tribúnu, organ i strechu s vežičkou. V tej sa už nenachádzali zvony, zrekvirované počas prvej svetovej vojny.

Kostolík sv. Damiána a Kozmu  čelný pohľad

Zaujímavosti - Kostolík, stojí na veľmi peknom mieste a svojou vyvýšenou polohou i jednoduchou krásou dominuje okoliu. - Zachoval sa prakticky v pôvodnej podobe, bez výraznejších neskorších úprav.

Patrocínium sv. Kozmu a Damiána je typické pre východnú cirkev, z čoho niektorí autori usudzujú, že ho mohli priniesť vierozvestci už v 9. storočí, prípadne môže súvisieť s usadením staroruských pohraničných strážcov uhorskými kráľmi v tomto regióne v 11. storočí.

Pôvodne bol areál okolo kostolíka opevnený múrom. Spomína sa ešte v 18. storočí. Vnútri areálu sa pochovávalo, hroby boli prikrývané veľkými skalami, podobne ako napríklad v Dražovciach či Kostoľanoch pod Tribečom. Z opevnenia sa zachovali len nepatrné zvyšky. Ešte okolo roku 1970 tu mali byť zvyšky drevenej brány.

Kostolík sv. Damiána a Kozmu  pôvodný stav

Sakristia je pribudovaná k severnej strane lode, bez nadväznosti na svätyňu, čo nie je časté riešenie. Na apside i sakristii sa zachovali pôvodné štrbinové okná s mrežou. Naľavo od drevenej predsienky je zvonka v stene viditeľný obrys zamurovaného románskeho okienka, zachovaného v interiéri. Na severnej i južnej strane apsidy sú oproti sebe výklenky v stene, slúžiace možno ako sedílie. V kostolíku sa zachovala murovaná kazateľnica, nie nepodobná tej z Kostolian pod Tribečom. Za posledné roky (desaťročia?) však z nej zostalo len torzo, vysoké cca pol metra. Kazateľnicu i samotnú loď osvetľuje malé okno na ľavej strane východnej steny lode (pohľad z interiéru). Súčasťou interiéru bola aj kamenná gotická krstiteľnica polygonálneho tvaru zo 14. storočia. Pôvodne stála v strede lode. Dnes sa nachádza vo farskom kostole v Uhrovci. K južnej strane lode pri vchode bol pristavaný kamenný oltár, na ktorom sa slúžili sv. omše pre pútnikov, ktorým nestačili neveľké rozmery lode. Oltár dopĺňala freska Panny Márie s Ježišom na stene. Na severnej strane lode sa mala nachádzať typická maľba sv. Krištofa s Ježišom na pleci. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1729 zdobili interiér viaceré fresky. Nad hlavným oltárom bol výjav ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom. Ešte vyššie sa nachádzala maľba zmŕtvychvstalého Ježiša.

Viac na: http://www.apsida.sk/c/1743/ksinna (otvorí sa v novom okne prehliadača)